Wellness Patince
A tak to konečne prišloooo....práááázdniny. Ale ešte skôr ako sa nám začali oficiálne prázdniny, sme si už stihli užiť a vychutnať krásnu nedeľu v Patinciach vo Wellnesse. Domča totiž dostala, či skôr zohnala v škole lístky na celý deň. Tie však platili len do konca júna a tak sme nemali na výber, museli sme ísť v nedeľu. Išiel s nami Zachar, náš šofér, (šofér bol len napoly, mal totiž pomocníka.....že koho??.....veď Olivera), samozrejme Domča, ktorej sme za tie lístky, a krásny deň všetci vďační, a zobrali sme aj Petru. Stretli sme tam aj zopár kamošov, s ktorými sme trávili veľa času. Bolo to tam úplne skvelé. Boli sme v jaskyni, pod hríbikom, v termálnej vodičke, v perličkovom kúpeli, nechali sme sa unášať prúdom, hrali sme volejbal, bublinkovali sme sa, tobogánovali sme sa, jedli sme a oddychovali, zmokli sme a sušili sa...a vychutnávali si každý okamih. Fotili sme sa len veľmi málo, pretože sme boli veľmi mokrý a foťák veľmi neodolný voči vode. Ale zopár fotiek sa nám predsa podarilo spraviť...Teda presnejšie Peťke....ďakujemee. Aj personál bol veľmi milí (a teraz sa nesnažím robiť im reklamu), pretože sme sa veľmi tešili na to, kedy už zapnú svetlá....lenže už sa schyľovalo k odchodu a svetlá nikde...Tak sme išli s Petrou za jedným takým chalanom, čo tam umýval podlahu a spýtali sme sa, kedy zapnú svetlá. Že až neskôr, keď bude tma. A my na to, že sme sa celý deň na to tešili a na to čakali... :D tak nás chudák poľutoval, že nám zapol svetlá a bolo to veľmi krásne. Tak sme sa dočkali aj svetiel....bolo to veľmi romantické. S Oliverom sme si to riadne užili. Tak sa nám tam páčilo, že by sme tam boli zostali aj doteraz, keby sa dalo :D. Ale nedalo, iba do deviatej večera... A tak sme sa o deviatej večer vybrali domov. Teda......chceli sme.....no zachcelo sa nám na kofolu a tak sme navštívili ešte Komárno a skončili sme na zmrzline a potom sme už fakt išli domov. Celý zničený a zároveň oddýchnutý. A máme ďalšiu kopu krásnych zážitkov, na ktoré sa takto ľahko nezabúda.

Konečne...
Rozkvitli prvé kvety, zabzučali prvé včely i bociany sa k nám vrátili z teplých krajín. Všetko svedčí o tom, že prišla jar. Konečne. Počasie sa príchodu jari tiež pekne prispôsobilo a tak sme mali pár krásnych teplých slnečných dní. A dúfame, že to tak aj zostane. Keďže nás príroda priam volala, rozhodli sme sa, že zájdeme trošku na nejaké tie pekné miesta a tak vám prinášame pár fotiek. Bolo nám spolu veľmi príjemne a na našich spoločných fotkách sa to tiež krásne odráža. Toto krásne počasie nás oboch veľmi potešilo, dodalo novej sily a tak nás trošku štuchlo ďalej v našom vzťahu a aj celkove ako jednotlivcov (len v škole moc nie, ale aj toho učenia bude už našťastie stále menej a menej) a tak aj vám chceme zapriať veľa sily, veľa krásnych chvíľ a veselú Veľkú noc.
P.S. : ospravedlňujeme sa, že sme dlho nechávali náš blog nedotknutí (a preto aj dúfame, že opäť stúpne jeho sledovanosť), ale nemali sme nič zaujímavé a zbytočne sme sem nechceli dávať blbosti, len aby tu niečo bolo.

Je 25. január 2009 a vonku krásne vysvietilo slniečko. Tak sme sa rozhodli, že nebudeme sedieť doma ako celú zimu, ale že sa vyberieme pobicyklovať - a tak sa aj stalo. Z bicyklovačky bol nakoniec picknick. Cestou sme zachytili vela krásnych momentov Nesvadskej prirody a samozrejme aj nás. A kedže to bol picknick, tak sme pili kofolu a jedli čokoládu. Bolo nám spolu skvele, tak sa môžete inšpirovať a v tom horšom prípade závidieť. =D

P.S.: Martin nekomentuj chyby, lebo vies co ta potom caka...

V piatok som sa rozhodla, že prekvapím Oliho. A tak som sa poza jeho chrbát dohodla s jeho spolužiakom, že ho počkám po škole. Nie jeho spolužiaka, ale Oliho. Nešla som do školy, ale do Komárna do SPŠKN, kde chodí Oli. Tam som ho čakala vo vestibule školy, kde si ma on pravdaže nevšimol a chcel mi zdrhnúť na BUS. Tak som zakročila a donútila som ho všimnúť si ma mojím prenikavým hláskom. Potom si ma už všimol, lebo nemal na výber. Ale neee, bol celý bez seba a v nemom úžase na mňa zízal. Cestou do GĽJS sme si kúpili čerstvé pečivo a nazreli sme za kamošmi do gympla. Ďalej sme pochodili celú Európu po miestnom nádvorí(Nádvorie Európy)a zverejňujeme fotky. Cestou domov sme pofotili Oliho cestovanie busom a boli sme šťastní. =D Claudia

Tak niečo krásne o nás. Sme dvaja mladí ľudia, ktorí sa moc ľúbia a nedokážu si predstaviť svoj život bez tej druhej osoby. Tu sa nám núkajú otázky ako: ,,Ako sme sa spoznali?“ ,,Ako sme zistili, že sa ľúbime?“ ,,Ako dlho to všetko trvalo?“ ,,Čo všetko sme spolu zažili?“ ,,Čím sme už prešli?“ Ak by sa to tu celé dalo prehrať ako video, alebo rovno film, bolo by to asi ľahšie a zaujímavejšie, pretože ľudia chcú veci vidieť a často im nestačí o nich len počuť. Ako keby na všetko potrebovali priame dôkazy. No my vám tu nič nechceme dokazovať, a ani sa o nič také nebudeme pokúšať. Aj keď podľa nás máme dostatok dôkazov o tom, že naša láska je skutočná. Ale na tom nezáleží, pretože podstatné je, že to vieme my. A aj keby sme to video mali, asi by sme si ho nechali pre vlastné potešenie, takže vás nepotešíme a ak vás niečo o našom vzťahu zaujíma, tak si to budete musieť prečítať ( a veriť tomu =D..ale nemusíte) Takže chceli by sme sa tu len rozpísať a podeliť sa s vami o zopár našich zaujímavých, srandovných, peknučkých a hlavne zaľúbených činností, ktoré spolu radi vykonávame a možno sa nájde pár písmeniek aj pre nejaké spoločné zážitky. Začnime tým, čo najradšej spolu robíme. Samozrejme okrem spoločného trávenia času, pretože bez toho to nejde. Radi sme spolu len dvaja a ľúbime sa, rozprávame, alebo len mlčíme a užívame si jeden druhého. Ale o tom sa nebudeme rozpisovať. Okrem toho, radi spolu robíme niečo užitočné ( napr. Oliverkovu izbičku, náš blog, radi pomôžeme...aj sebe navzájom, ale aj ostatným), radi spolu chodíme na kúpalisko, prechádzame sa (hlavne tak podvečer, abo až keď je tma) a rozprávame sa, radi spolu pozeráme filmy (a predtým ich tri hodiny vyberáme), hráme čočo, pool a iné hry na icq =D (ale COD a podobné nie), radi počúvame hudbu (ak sa dohodneme, ak nie, tak si užívame ticho), najradšej sa šteklíme a šantíme spolu (či už v snehu, vo vode, v blate, v piesku či vo vzduchu), radi spolu papáme kakaové rezy =D, radi sa spolu bicyklujeme, radi sa spolu korčuľujeme. A keď sme už pri korčuľovaní, to bola činnosť, ktorá nás posotila dopredu a vďaka času, ktorý sme spolu strávili korčuľovaním, sme spoznali toho druhého a zistili, že ho nejako moc máme radi. Až z toho bolo ľúbenie a tak sa začal nás krásny vzťah, ktorý ešte treba veľa pestovať, ale my ho krásne popestujeme a bude stále krajší a krajší.

To be continued...

"V auguste 2008" sme spolu strávili jeden krásny týždeň na mládežníckom tábore v Skorušine. Bol to môj prvý tábor. Môj vojak Oliwerko to zobral veľmi vážne a dával tam na mňa taaakto veľmi pozor, aby sa mi nič nestalo. Ďakujeeem vojačik môj najkrajší!

Tak takto sme santili vonku ked napadol sniezik.
Bolo nám spolu veselo a krásne ako vždy =D